Aby bolo jasno v terminológii.

Angličtina používa pojem carbohydrates na označenie sacharidov. Termín vznikol spojením slov hydratovaný uhlík – tj. uhlík a voda. Všeobecne obsahuje uhlik (C), a vodu (H₂O) v pomere 1:1. Tzn. všeobecný vzorec C_m(H₂O)_n

Nemýliť si to so slovenským pojmom uhľovodíky, ktoré sú typicky iba zlúčeniny uhlíka a vodíka (C a H). Typicky metán CH₄, etán (C₂H₆) atď.

Carbohydráty – tzn. sacharidy sa delia na polysacharidy (reťazec monosacharidov je dlhší ako 10), oligosacharidy (reťazec monosacharidov je 3-10), disacharidy (spojené dva monosacharidy) a monosacharidy.

Polysacharidy sú buď využívané ako zásobáreň energie – škrob (rastliny), glykogén (živočíchy), alebo sú stavebným prvkom (celulóza – stromy), chitín (chrobáky), pektín (šupky ovocia). Tento druh polysacharidov obyčajne nevieme využiť, ale môžu byť spracované baktériami v našom čreve.

Glykogén je polymér molekúl glukózy (do 30 000 jednotlivých molekúl glukózy), ktoré sú nalepené na centrálny proteín, ktorý ich vezie (glykogenín). Glykogén je tvorený v pečeni a vo svaloch a slúži ako sekundárna zásoba energie (primárna dlhodobá zásoba energie je tuk)

Oligosacharidy sú krátke retiazky monosacharidov (3-10 molekúl). Najčastejšie sa vyskytujú nalepené na tukoch alebo proteínoch ako glykolipidy alebo glykosacharidy. Majú veľké množstvo úloh ale čo sa týka výživy človeka tak pôsobia iba ako rozpustná nestráviteľná vláknina v čreve,

Monosacharidy – lineárne alebo cyklické rady uhlíkov a H₂O, obyčajne tri a viac uhlíkov za sebou. Niektoré monosacharidy – typicky glukóza, fruktóza sú sladkej chuti.