Dieta pri stukovatení pečene

Pri vzniku stukovatenej pečene je kombinácia vnútorných faktorov (genetika, mikrobióm) a vonkajších faktorov (životný štýl)

Preto aj pri odstraňovaní tejto choroby je dôležité ovplyvniť čo sa dá (pozn. genetika to nie je). Jednou z vecí ktorú ovplyniť vieme je to, čo jeme.

Informácie o tom čo by mal pacient so stukovatením pečene skonzumovať sú rôznorodé, hlavne čo sa týka kvality. Každú takúto informáciu treba posudzovať – či ide o niekoho názor, alebo ide o dokázaný fakt. Bohužiaľ dôkazov v súčasnosti až tak veľa nemáme a preto v okolí lieta veľké množstvo názorov, niekedy aj pochybnej kvality.

My sa v zásade riadime odporúčaniami Európskej asociácie pre štúdium pečene, ktorá uvádza dve “diety” ktoré môžu byť pri stukovatení pečene prospešné. Jednou z nich je Stredomorská dieta a druhou vysokobielkovinová ketogénna dieta. https://easl.eu/publication/the-management-of-non-alcoholic-fatty-liver-disease/

  • Prvoradým cieľom bez ohľadu ako sa k nemu dopracujeme je redukcia kalorického príjmu o 500 – 1000kCal/týždeň s cieľom redukcie hmotnosti o 500 g/týždenne. Po redukcii telesnej hmotnosti o 7-10% je potrebné hmotnosť stabilizovať.
  • Dokázaný priaznivý účinok má stredomorská dieta, ktorá je priamo odporúčaná pre pacientov so stukovatením pečene
  • Naopak ketogénna alebo LCHF dieta, napriek zmienke v EASL odporúčaniach, nemá dostatok dôkazov o účinnosti – bližšie pozri tu. V metaanalýze sa nezistil významný rozdiel medzi diétou s nízkym obsahom uhľovodíkov a diétou s nízkym obsahom tuku, pokiaľ ide o redukciu tuku v pečeni či úpravu pečeňových testov pri stukovatení pečene.
  • Na druhej strane sú dostupné údaje aj o pozitívnom vplyve redukcie saturovaných tukov na 10% celkového kalorického príjmu a zvýšení príjmu mono a viacnenasýtených mastných kyselín (mastné morské ryby)
  • Nutné je minimalizovať príjem fruktózy, najmä ako aditíva do rôznych predpripravených potravín, polotovarov a sladených nealkoholických nápojov.
  • Vhodné sa zdá byť zvýšenie príjmu bielkovín v potrave

Nasledujúce odseky sa venujú téme detailne aj s odkazmi na odbornú literatúru.

Obsah sacharidov v diete

Obsah sacharidov musí byť podriadený hlavnému cieľu a tým je obmedzenie kalorického príjmu. Mediteránna dieta zahŕňa skôr stredný a vyšší obsah sacharidov, avšak najmä u pacientov s cukrovkou alebo nábehom na cukrovku je žiadúce obsah sacharidov redukovať. Čo sa týka zloženia sacharidov, na prvom mieste je redukcia konzumácie fruktózy. Fruktózu obsahuje veľa polotovarov a vysoko spracovaných (konzervovaných, predpripravených jedál) a ponúka zanedbateľnú nutričnú hodnotu. Niekoľko prierezových štúdií ukázalo, že konzumácia fruktózy, najmä vo forme nealkoholických sladených nápojov je nezávislý rizikový faktor pre rozvoj stukovatenia pečene aj u ľudí bez rizikových faktorov metabolického syndrómu. Výskumy, v ktorých bola fruktóza pridávaná priamo do stravy pokusných osôb však jednoznačné výsledky nepriniesli. V takýchto výskumoch výmena iných sacharidov za fruktózu so zachovaním rovnakého kalorického obsahu nevyvolala stukovatenie pečene u zdravých účastníkov. Fruktóza poskytujúca nadbytočnú energiu vo vysokých dávkach však zvyšovala obsah tuku v pečeni a pečeňové testy, čo sa však dá pripísať aj samotnému nadmernému príjmu energie.

Advances in Nutrition, Volume 9, Issue 1, January 2018, Pages 30–40, https://doi.org/10.1093/advances/nmx007

Obsah proteínov v diete

Bielkoviny sú nevyhnutné pri regenerácii hepatocytov, sú zdrojom metionínu a cholínu, ktoré sú potrebné na tvorbu lipoproteínov zabraňujúcich hromadeniu tuku v pečeni. Diety bohaté na bielkoviny (poskytujú približne 40% energie z bielkovín) v kombinácii s fyzickou aktivitou sú účinnejšie pri znižovaní obsahu tukov v pečeni, redukcii telesnej hmotnosti a pri zlepšovaní lipidového profilu, v porovnaní s dietami s nízkym obsahom bielkovín (iba 15% energie z bielkovín) alebo dietami na báze sacharidov (55% celkového príjmu energie z cukrov). Vyšší príjem bielkovín môže mať nepriaznivé účinky na funkciu obličiek a kostný metabolizmus. Medicina (Kaunas). 2019 May 20;55(5). pii: E166. doi: 10.3390/medicina55050166.

Obsah tuku v diete

Diskusie o obsahu a charaktere tukov v diete sú obsiahle a bez jednoznačných záverov. Odporúčania nemajú univerzálnu platnosť, vyvíjajú sa v čase a závisia aj od názorov “expertov”.
Bližšie o typoch tukov v diete si môžete prečítať v tomto článku.

Tuk v pečeni nepochádza zo stravy, ale väčšina pochádza z vlastných tukových zásob. Okolo 60% voľných mastných kyselín (podstatná zložka molekúl tuku) pochádza z vlastného tukového tkaniva organizmu.

Niekoľko pozorovaní podporuje hypotézu že nadmerný príjem tukov (bez odlíšenia typu) v potrave vedie k vyššiemu riziku stukovatenia pečene. Jedna zo štúdií ukázala že konzumácia tukov tvoriacich viac ako 35% celkového príjmu energie zvyšovalo šancu mať stukovatenú pečeň. Na druhej strane príjem saturovaných mastných kyselín viac ako 10% z celkového príjmu energie nezvyšoval šancu na stukovatenie pečene.
Celkovo možno povedať, že dôkazy z epidemiologických štúdií naznačujú, že zvýšený príjem tukov v potrave súvisí s rizikom vzniku steatózy pečene. Keďže strava s vysokým obsahom tuku je zvyčajne strava s vysokým obsahom energie, je potrebné byť pri interpretácii týchto výsledkov opatrný. Podobne aj z výskumov, kde bolo zastúpenie tukov v potrave priamo ovplyvnené počas experimentu vyplýva, že pokiaľ je zachovaný konštantný celkový príjem energie tak nižšie zastúpenie tukov v diete vedie k redukcii množstva tuku v pečeni.

Ukazuje sa že najvýznamnejší vplyv na množstvo tuku v pečeni bez ohľadu na jeho zloženie má redukcia príjmu kalórií a tým pádom redukcia telesnej hmotnosti. Avšak existujú náznaky aj v prípade rovnakého kalorického príjmu strava bohatá na saturované tuky (stužené oleje, margaríny ale aj tuhé živočíšne tuky) môže zvyšovať hromadenie tuku v pečeni. Na druhej strane sa objavujú náznaky že redukcia príjmu saturovaných tukov pod 7 až 10% z celkového kalorického príjmu môže byť už prehnaná a môže byť škodlivá.

Nutrients 2014, 6, 5018-5033; doi:10.3390/nu6115018

Strava bohatá na nasýtené tuky vedie k zvýšenému oxidačnému stresu a následne k rozvoju zápalu – čiže prechod z jednoduchej steatózy pečene ku steatóze so zápalom a poškodením pečene. Vysoká spotreba transmastných kyselín zvyšuje kardiovaskulárne riziko, ale tiež zvyšuje pečeňovú hmotu v dôsledku nadmernej akumulácie cholesterolu a triglyceridov. Na druhej strane viacnenasýtené mastné kyseliny znižujú obsah tuku v pečeni.

Obsah vlákniny v diete

Väčšina záujmu ohľadne stravovacích návykov pri stukovatení pečene sa týka príjmu tukov eventuálne sacharidov. Len málo výskumných prác hodnotí príjem vlákniny a jeho efekt pri stukovatení pečene.

Niekoľko pozorovaní ukázalo že ľudia konzumujúci potravu s vyšším obsahom vlákniny majú nižšie riziko stukovatenia pečene. Vyšší obsah vlákniny v potrave vedie svojím objemom k zníženiu celkového príjmu energie, čo sa pozitívne podpisuje na všetkých znakoch stukovatenia pečene. Advances in Nutrition, Volume 9, Issue 1, January 2018, Pages 30–40, https://doi.org/10.1093/advances/nmx007

Ostatné

Ostatné dietne odporúčania – probiotiká/prebiotiká a antioxidanty nemajú dokázaný účinok, avšak vzhľadom k ich veľmi pravdepodobnej neškodnosti môžu maž priaznivý pomer riziko/benefit a preto sa môžete rozhodnúť pridať aj tieto skupiny do svojej stravy.

Antioxidanty a vitamíny v prírodnej forme

Medicina (Kaunas). 2019 May 20;55(5). pii: E166. doi: 10.3390/medicina55050166.

  • Vitamín C: paprika, kyslá kapusta, jahody, čierne ríbezle, petržlen, grapefruit, mandarinka, malina, špenát
  • Vitamín E: oleje, slnečnicové semienka, mandle, tekvica semená, lieskové orechy, arašidy, mäkký margarín
  • Antioxidanty: anthokyaníny – černice, čierne ríbezle, citrus, hrozno (resveratrol), Brassica, zrná, jadrá, orechy, nespracované obilné výrobky, koreniny ako škorica, kurkuma.

Prebiotiká a probiotiká

Existujú iba náznaky informácií o tom žeby tieto látky mohli byť pri stukovatení pečene prospešné. Užívanie probiotík sa v tejto situácii nedá zodpovedne odporučiť pre nedostatok dôkazov.

Probiotiká a prebiotiká: fermentované mliečne nápoje (jogurty, bryndza, kefír, cmar), cesnak, čakanka, artičoky, špargľa, cibuľa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *