Prečo nie sú choroby vykynožené?

(ilustračný obrázok - Andrea del Sarto - Miraculous Cure by Relics of Filippo Benizzi)

Existujú desaťtisíce liekov, výživových doplnkov a liečebných procedúr na všetky možné ochorenia aj na niektoré stavy, ktoré sú celkom normálne. Ľudia užívajú tony liekov a ešte viac výživových doplnkov, ľudových medicín a procedúr a určite aj dosť šarlatánskych bludov.

Ako je možné že sú ľudia stále chorí a že sme všetky choroby nevykynožili a ľudia nežijú večne?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Účinnosť väčšiny týchto “metód” je mizivá. Ako sa v tomto neprebernom množstve zaručene účinných/neúčinných prostriedkov zorientovať?

Tu prichádza na pomoc Janičkove triedenie liekov, doplnkov, výživy, procedúr a prístrojov (JTLDVPP) podľa dostupnosti dôkazov o ich účinnosti.

Vyššie uvedený obrázok nepopisuje absolútnu účinnosť liečebného prostriedku, iba relatívnu. Absolútna účinnosť sa pre konkrétneho jednotlivca môže pohybovať od 0 do 100%, pre väčšiu skupinu ľudí – štatistickú vzorku, na ktorej sa hodnotí účinnosť “pre všetkých” sa efektivita pohybuje na úrovni placebo efektu pre typ I a viac-menej II a placebo + nejaké percentá naviac pre typ III až V. Množstvo percent naviac závisí od typu lieku a diagnózy.

Poznáme ešte aj Typ 0, ktorý je mimo tabuľku, pretože táto kategória zahŕňa látky a lieky ktoré okrem toho že nemajú akýkoľvek účinok, ešte sú aj nebezpečné.

Typ I – liečebné prostriedky bez akéhokoľvek dôkazu o účinnosti nad úroveň placeba a zároveň bez akejkoľvek racionálnej teórie o ich možnom fungovaní. Osobná skúsenosť sa nepočíta práve preto že nevylučuje placebo efekt.

Typ II – liečebné prostriedky s minimálnymi dôkazmi o ich účinnosti a s teoretickým predpokladom účinnosti. Existuje nejaký rozumný proces ktorý by teoreticky vysvetľoval ich účinnosť. Ako “Takmer nie podvod” sú hodnotené preto lebo takýchto prostriedkov je veľké množstvo ale ako účinných sa ukáže nakoniec len niekoľko málo.

Typ III – liečebný prostriedok s náznakom vedeckých dôkazov, ktoré sú buď iba na myšiach alebo iných zvieratách, alebo iba na niekoľko málo pacientoch, nedostatočne zdokumentované s kontroveznou metodikou, alebo existuje viac výskumov s konfliktnými výsledkami. Podobná sila dôkazov o účinnosti v danom konkrétnom použití ako typ IV, ale slabšie údaje o bezpečnosti.

Typ IV – liečebný prostriedok, ktorý je akceptovaný, schválený regulátorom a preplácaný poisťovňami pri nejakom stave alebo chorobe, ktorý je ale používaný off label (pozri bližšie tu) pri inom stave alebo chorobe na základe čiastkových výsledkov, ktoré nestačia na schválenie regulátorom v tomto konkrétnom použití. Rozdiel medzi typom III a IV je hlavne v tom že Typ IV má silnejšie dôkazy o tom že je bezpečný. Nemusí byť účinnejší ako typ III.

Typ V – liečebný prostriedok, ktorý je schválený regulátorom (ŠÚKL alebo EMA) konkrétne na danú situáciu alebo chorobu (má to uvedené v SPC), široko akceptovaný a predpisovaný lekármi v rámci klasickej medicíny a čiastočne preplácaný zdravotnými poisťovňami. Človek by predpokladal že každý takýto liek bude mať za sebou veľké množstvo vedeckých dôkazov o jeho účinnosti, ale nie je to vždy tak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *